Mumio: liečivý balzam hôr


Mumio je prírodná zmes organických a anorganických látok. Očistené od prímesí má čiernu farbu a lesklý povrch. Konzistenciou pripomína asfalt. Ľahko sa rozpúšťa vo vode, no v alkohole je nerozpustné. Dobre sa rozpúšťa aj telesným teplom,  napríklad v dlani. Má výraznú horkú ostro štiplavú chuť a arómu pripomínajúcu asfalt.

Až dodnes nie je pôvod slova „mumio“ celkom jasný. Pravdepodobne pochádza z gréčtiny a jeho význam je „uchovávajúci telo“. V Iráne je však nálezisko mumia neďaleko od Oyunu a nie je vylúčené, že kombinácia slov „mum“ (mäkký) a názov mesta „Oyun“ tvoria základ slova „mum-oyun„.

V Tibete a Mongolsku ho nazývajú „bragshaun„, čo znamená „horský olej“ alebo „šťava skál„. V Indii je to „shilajit“ – „horský med„. Arabský ekvivalent je „arakul dzibal“ – „horský pot„, v Barme je to „chao-tui“ – „krv hôr“ a v Altaji zas „barahshin“ – „nafta„.

LIEČIVO VZNIKAJÚCE NIEKOĽKO TISÍCROČÍ

Dôležitým kritériom kvality mumia je jeho čistota (neprítomnosť prímesí) a nálezisko. Pri čistení mumia sa používa iba čistá voda.

Mumio sa tvorí vo vysokohorských skalných dutinách na južných svahoch pohorí strednej Ázie (Pamir, Al-taj, Tian-Shan) a v Himalájach, a to v nadmorskej výške min. 3000-4000m. Zbiera sa na ťažko dostupných miestach: na  stenách a stropoch vysokohorských jaskýň a v skalných trhlinách, odkiaľ „vyviera“ v podobe malých stalaktitov pripomínajúcich slzy (preto aj názov „Slzy hôr“).

Vzniká ako výsledok jedinečných geologických a klimatických podmienok, vďaka ktorým je fauna aj flóra bohatá na minerály a bioaktívne látky. Zvláštnosťou týchto oblastí je, že tu prebieha súčasne jar, leto, jeseň aj zima, a to s dennými teplotami v najteplejších dňoch –2  až +40 ºC a v najstudenších od –50 do 0 ºC.

Rozbor vzoriek mumia z Altaiských hôr odhalil ich vek, ktorý sa pohybuje od 550 do 1540 rokov. Niektoré stredoázijské vzorky však majú skúškami preukázateľný vek až 15 000 rokov.

PÔVOD MUMIA

Dodnes nie je vierohodne preukázané, či je pôvod mumia živočíšny alebo geologický. Podľa dvoch najvierohodnejších teórií je mumio:

  1. sú to organické pozostatky fauny a flóry, ktoré sa vzájomne v priebehu tisícročného prirodzeného procesu vývoja premiešali a spojili s anorganickými skalnými minerálmi,
  2. podľa iných autorov sa jedná o mineralizované exkrementy vysokohorských hlodavcov.

20-členná  ruská expedícia študovala v Kirgizských horách vznik prvotného mumia sledovaním vysokohorských hrabošov pripomínajúcich veveričky. Žijú v skupinách a od skorej jari do neskorej jesene zbierajú lúčne bylinky (šípky, jalovec, reveň, lišajníky, pýr, mätu, materinu dúšku, kozlík lekársky, palinu…), ktoré na zimu zhromažďujú v skalných dutinách. Potom sa zídu okolo nazbieranej potravy, jedia ju a tu sa aj vyprázdňujú. Zvláštnosťou ich zažívania je, že sa potrava v nich dlho neudrží a napoly strávená spolu so žalúdočnými šťavami a tráviacimi enzýmami sa vylučuje von. Ďalšími „tvorcami“ prvotného mumia môžu byť netopiere, či holubi.

Za letných dní (+40 ºC) prebehne biochemická a biologická premena tejto hmoty. Počas 10–12 rokov dosahuje typickú viskozitu, farbu, pach a vzhľad mumia. Prvotné mumio podlieha po ďalšie storočia až tisícročia geofyzikálnymi a biochemickými procesmi. Najčastejším miestom nálezu sú stropy v jaskyniach, kde za horúcich letných dní vyteká z trhlín.

JEDNODUCHÁ SKÚŠKA KVALITY MUMIA

  • Očistené od prímesí má čiernu farbu a lesklý povrch. Konzistenciou pripomína asfalt.
  • Má výraznú horkú ostro-štiplavú chuť a arómu pripomínajúcu asfalt.
  • Špecifická hustota mumia je 1,1–1,8 g/cm3 a jeho hmota je plastická. Čisté mumio je kompaktné a nemá tendenciu rozpadávať sa a drobiť.
  • Pri teplote pod +20 ºC mumio tvrdne, zahriatím nad +20 ºC mäkne. Pri –20 ºC sa mení na „ľad“, ale zachováva si kvapalné skupenstvo a priľnavosť.
  • Dobre sa rozpúšťa aj telesným teplom, napríklad v dlani.
  • Ľahko sa rozpúšťa vo vode, no v alkohole je nerozpustné. S vodou a vytvára koloidný roztok s pH 6,5–7,5.
  • Jednoduchý test:
    • Naberieme kúsok mumia na lyžičku a ponoríme do pohára s vlažnou vodou. Mumio sa okamžite roztápa a vytvára zlatú alebo načervenalú kvapalinu. Celkom rozpustené mumio musí zostať bez akýchkoľvek nerozpustených usadenín na dne.

ÚČINNÉ LÁTKY MUMIA

V mumiu je obsiahnutých viac ako 80 pre organizmus životne dôležitých látok. Laboratórne testy potvrdili cca 30 stopových prvkov, 10 oxidov kovov, 6 esenciálnych aminokyselín, fosfolipidy, celý rad vitamínov, éterických olejov a ďalších bioaktívnych látok.

Anorganické zložky prevažujú nad organickými 2-4x. V organických zložkách prevláda uhlík (20–57 %), kyslík (30–48 %), vodík (4–18 %) a dusík (3–8 %).

Veľmi dôležitou zložkou sú antibiotiká rastlinného pôvodu, ktoré pri správnom dávkovaní svojim účinkom prekonávajú penicilín. Ďalej obsahuje antikoagulanciá (látky tlmiace zrážanlivosť krvi), 30 chemických prvkov (vápnik, draslík, kremík, sodík, horčík, hliník, vanád, železo, fosfor, bárium, síra, molybdén, berýlium, mangán, titan, striebro, meď, olovo, zinok, bizmut, nikel, kobalt, cín, stroncium, hélium; tiež uhlík, vodík, dusík) a to v rozsahu od stopových množstiev až po jednotky percent.

Obsahuje 6 dôležitých esenciálnych aminokyselín (histidín, treonín, metionín, tryptofán, lysín a valín), čo sú základné stavebné jednotky bielkovín, ktoré potrebuje organizmus prijať výlučne z potravy, lebo si ich nevie vyrobiť sám.

Ďalej obsahuje 10 oxidov kovov, éterické silice, bielkoviny v podobe mastných kyselín, živice, vitamíny  (najmä B1, B12, B6), rastlinné hormóny (najmä auxíny), chlorofyl a mnohé iné biologicky aktívne látky.

LIEČIVÉ ÚČINKY MUMIA

Lekári využívali mumio už odnepamäti. Vďaka svojmu širokospektrálnemu účinku si získalo povesť zázračného lieku. Dosvedčuje to celý rad dochovaných písomností od starovekých a stredovekých lekárov. Písal o ňom aj Aristoteles (384–322 pnl.) a Avicenna (980–1037), ktorý zostavil celý zoznam mumiom liečiteľných ochorení spolu s dávkovaním.

Podľa Ajurvédskej medicíny, ak je mumio užívané dlhodobo a pravidelne, vykazuje posilňujúci a omladzujúci účinok, ale tiež upevňuje zdravie a lieči.

K liečeniu ho predurčuje najmä jeho podporný účinok pri regenerácii kostrového aparátu a pri epitelizácii telesných tkanív. Výnimočná je tiež jeho schopnosti stimulovať bunky k viazaniu vápnika v kostiach. Taktiež má protizápalové, analgetické, antimykotické a antibiotické účinky.

  • urýchľuje regeneráciu a rekonvalescenciu organizmu pri poúrazových a pooperačných stavoch:
    • dopĺňa hladinu vitamínov a minerálov, čím stimuluje regeneračné schopnosti organizmu,
    • podporuje hojenie zlomenín a pohmoždenín, urýchľuje regeneráciu natiahnutých šliach
    • podporuje vstrebávanie a viazanie vápnika do kostí, čím posilňuje krehké a lámavé kosti, spevňuje zuby, zabraňuje úbytku kostnej hmoty , bráni rozvoju osteoporózy,
  • výrazne zlepšuje kožné problémy:
    • popáleniny, omrzliny, preležaniny, pooperačné a rezné rany, akné, exémy, dermatitídy, bodnutie hmyzom,
  • uľavuje pri problémoch nervového pôvodu:
    • zápaly nervov
  • pomáha pri problémoch srdcovocievneho aparátu:
    • zlepšuje krvný obeh, posilňuje srdce,
    • vitalizuje, oživuje a čistí krv, stabilizuje zloženie krvi (zápaly žíl, trofické vredy, hemoroidy, trombózy, …),
  • pomáha pri problémoch gastrointestinálneho traktu:
    • žalúdočné a dvanástorníkové vredy a zápaly slizníc,
    • otravy jedlom a liekmi, nadmerné užívanie liekov, chemoterapia,
    • poruchy trávenia, nechutenstvo,
  • podporuje organizmus pri ochoreniach urogenitálneho traktu:
    • erózia čípku, zápaly ženských pohlavných orgánov, inkontinencia,
  • lieči ochorenia horných ciest dýchacích:
    • chronické respiračné ochorenia, tuberkulóza, astma,
    • nádcha, kašeľ, angína,
  • pôsobí ako  biostimulátor, podporuje organizmus pri nadmernej fyzickej a psychickej záťaži,  odstraňuje pocit únavy. zlepšuje pamäť, posilňuje imunitný systém,
  • pôsobí ako posilňujúci prostriedok, dodáva silu a energiu,
  • spevňuje svalovú hmotu a celkovú telesnú stavbu (vhodné pre športovcov, ale aj oslabené, astenické osoby)
  • lieči bakteriálne a vírusové infekcie, horúčkovité stavy, paradontóza,
  • má výrazné antioxidačné účinky, spomaľuje proces starnutia a degenerácie telesných orgánov a tkanív.

UŽÍVANIE MUMIA

  • Mumio je veľmi silný adaptogén:
    • To znamená, že je netoxické, nespôsobuje alergienemá vedľajšie účinky ani kontraindikáciezvyšuje odolnosť organizmu proti stresovým situáciám, ako je zranenie, úzkosť, telesná a duševná únava.
    • Zlepšuje schopnosť odolávať zmeneným podmienkam (adaptovať sa na ne).
    • Pomáha udržiavať rovnováhu hormónov a imunitného systému. Pomáha organizmu udržiavať optimálnu homeostázu (schopnosť udržiavať stabilné vnútorné prostredie).
    • Nekontraindikuje s chemickými medikamentami a neobsahuje návykové látky.
    • Z tohto dôvodu ho môžu užívať všetci bez rozdielu veku a zdravotného stavu. Tiež je možné mumio užívať trvalo v liečebných dávkach.
  • V prípade detí, tehotných a kojacích žien je vhodné poradiť sa s lekárom.
  • Mumio nie je potrebné stabilizovať, pri správnom skladovaní na tmavom mieste a teplote do 25°C vydrží pri nezmenených vlastnostiach minimálne tri roky.

DÁVKOVANIE MUMIA

  • Preventívne dospelý vnútorne užíva 0,2g mumia 1-2x denne.
  • Pri liečebných kúrach dospelý vnútorne užíva 0,2–0,5g mumia 2-3x denne. V závislosti od druhu ochorenia sa však dávkovanie môže líšiť.
  • Na vonkajšie použitie môžme pripraviť hustú kašu alebo koloidný roztok rozpustením mumia vo vode.
    • Vzniknutou zmesou 2-3x denne omývame alebo potierame postihnuté miesto, prípadne pripravíme obklad na gáze.
    • Nepoužitú zmes uchovávame v chladničke.

© DAO-INSTITUT

Doporučená literatúra a použité zdroje:

  1. California College of Ayurveda – SHILAJIT (MUMIJO): https://www.oriveda.com/e-resources.php
  2. Мумиё – «сохраняющий тело». Применение: http://www.sir35.ru/Mm/Sb_611.htm
  3. Востоков В. Ф. Славяно – Тибетская медицина (выдержки). Лечение различных болезней с помощью мумиё: http://www.sir35.ru/Mm/T_706.htm
  4. W. Windman, Mumio-tradiční přírodní léčivo, 2006, vyd. Fontána