Po rozložení potravy v tráviacom trakte sa živiny z potravy vstre­bávajú črevnou sliznicou do krvného obehu. Vrátnicová žila zbiera túto krv z tráviacich orgánov a privádza ju do pečene.

Pečeň v nej zneškodňuje toxické látky a vedľajšie produkty metabolizmu. Tak chráni náš organizmus pred otravou z čreva.

Očistená krv sa dostáva do srdca a odtiaľ do krvného obehu. Prostredníctvom krvného obehu dodáva pečeň celému organizmu cukor, rôzne tukové látky, aminokyseliny, imunitné bunky, enzýmy, vitamíny a iné látky.

Pečeň je bohato zásobená aj tepnovou krvou, ktorá jej  privádza kyslík potrebný pre látkovú výmenu.

Krvou sa do pečene dostávajú základné živiny (tuky, cukry a bielkoviny). Po ich rozložení v tráviacom trakte sa v pečeni ďalej spracúvajú. Pečeň zabezpečuje premenu potravy na vitamíny, hormóny a ďalšie látky nevyhnutné pre život. Do organizmu ich transportuje krvou.

Pečeň produkuje žlč a látky zabezpečujúce trávenie tukov v tenkom čreve. Produkciou cholesterolu a proteínov zabezpečuje prepravu tukov po tele.

Pečeň zabezpečuje premenu glukózy na zásobnú látku glykogén. V prípade potreby uskladnený glykogén opäť premení na jednoduchý cukor (glukózu) a odovzdá ju do krvného obehu. Uvoľňovaním glukózy do obehu predchádza únave a zabezpečuje potrebnú úroveň energie po celý deň.

Pečeň riadi produkciu aminokyselín – stavebných látok bielkovín.

Riadi syntézu a degradáciu aminokyselín extrahovaných z potravy tenkým črevom a rekombinuje ich na rôzne formy bielkovín potrebných pre rast a opravu telesných tkanív.

Podieľa sa na tvorbe bielkovín, ktoré sú súčasťou krvnej plazmy a bielkovín zohrávajúcich úlohu pri zrážaní krvi.

Zneškodňuje dusíkaté látky z bielkovín a vyrába z nich močovinu. Nakoniec sa močovina vylučuje z tela obličkami.

Úlohu pečene je potláčať nežiaduce imunitné reakcie v podobe alergií. Okrem toho je rodiskom aj úmrtiskom imunologických buniek tela a má vplyv aj na autoimunitné procesy a protinádorovú imunitu.

Pečeň uskladňuje krv a podľa potreby ju uvoľňuje do obehu. Uskladňuje krv v čase odpočinku a uvoľňuje ju v čase aktivity. Tak reguluje jej objem cirkulujúcej v krvnom obehu.

U žien ovplyvňuje dĺžku a intenzitu menštruačného krvácania a pravidelnosť menštruačného cyklu.

Zohráva dôležitú úlohu pri zrážaní krvi, hospodárení s vodou a soľou.

Pečeň je zásobárňou železa (feritínu) a vitamínu B12. Uskladňuje vitamíny rozpustné v tukoch (A, D, E a K).

Pečeň produkuje žlč takmer nepretržite, vo väčšom množstve bezprostredne po príjme potravy. Denne jej vytvorí asi 250 – 1000 ml, pričom iba časť sa spotrebuje na trávenie.

Zvyšok žlče odovzdáva žlčníku, kde sa žlč zhromažďuje a  zahusťuje. Žlčovody nasávajú žlč a vstrekujú ju do tenkého čreva (dvanástnika, duodena).

K uvoľňovaniu žlče dáva povel hormón cholecystokinín, uvoľňovaný dvanástnikom po príjme potravy do žalúdka.

Žlč je žltohnedá tekutina horkej chuti. Obsahuje zmes žlčových kyselín, cholesterolu, pigmentov, bielkovín a minerálnych solí (napr. ióny sodíka či draslíka).

Žltonedú farbu má od žlčového farbiva bilirubínu, ktoré vzniká rozpadom červených krviniek. Červené krvinky žijú asi 100-110 dní a potom sa rozpadávajú a uvoľňujú červené farbivo. Toto farbivo sa chemicky mení na žltohnedé farbivo, ktoré zachytávajú pečeňové bunky a vylučujú ho do žlče.

Dôležitejšou časťou žlče sú žlčové kyseliny tvorené z cholesterolu v pečeni. Primárne žlčové kyseliny (kyselina cholová a chenodeoxycholová) sú v tenkom čreve premenené na sekundárne žlčové kyseliny, ktoré zabezpečujú emulgáciu a trávenie tukov.

Žlč pomáha neutralizovať kyslý obsah čreva a podporuje trávenie tukov. Žlčové kyseliny dokážu vo vode roz­ptýliť nerozpustné tuky na drobné kvapôčky (emulgácia). Tie sa v tenkom čreve ďalej štiepia účinkom pankreatickej šťavy (podžalúdkovej žľazy, slinivky) alebo sa nerozštiepené vstrebávajú priamo črev­nou sliznicou.

Pre trávenie sýtych mastných pokrmov je potrebných niekoľko gramov žlčových kyselín. Keďže telo disponuje iba asi 2-4 gramami, zabezpečuje ich cirkuláciou medzi tenkých črevom a pečeňou. Väčšia časť žlčových kyselín (90-95%) je v poslednom úseku tenkého čreva (bedrovníku) vstrebaná späť do krvi a transportovaná do pečene. Tu sa opätovne stáva súčasťou novovytvorenej žlče.

Nedostatok žlče v tenkom čreve spôsobuje po­ruchy vstrebávania tukov a vitamí­nov rozpustných v tukoch.

V hrubom čreve žlč napomáha peristaltike (pohyby čriev) a má baktericídne účinky. Pre väčšinu baktérií je žlč jedovatá a preto sa v jej prostredí nemnožia. Tak chráni črevo pred škodlivým vplyvom baktérií.

Náhle prekrvenie pečene sa prejavuje ostrou bodavou bolesťou v pravom podrebrí. Je častá pri zvýšenej fyzickej námahe (najmä pri behu) a nepredstavuje žiadne riziko. Môže však byť varovným signálom pravostranného zlyhania srdca, kedy sa krv hromadí v pečeni a v žilách pred srdcom.

Najčastejšie sa jedná o infekcie vírusmi infekčných hepatitíd. Menej časté sú bakteriálne infekcie, ktoré vedú k tvorbe abscesov (dutín vyplnených hnisom).

Patrí k menej závažným problémom. K varovným signálom patrí zápcha, nadúvanie a tráviace problémy v podobe diskomfortu po jedle (u niekoho polhohinu až hodinu po jedle, u niekoho v noci).

Častým problémom sú žlčníkové kamene (choleitiáza). Tvoria sa v žlčníku, kde sú voľne uložené.

Má ich takmer 20% dospelej populácie a počas života sa s nimi aspoň raz stretne až 50% populácie.

Prejavujú sa nadúvaním, horkosťou v ústach, bolesťou v pravom podrebrí a tráviacimi ťažkosťami s väzbou na určité potraviny (oleje a tuky, vaječný žĺtok, majonézu, oriešky, semiačka, arašidy, orechy, tekvicové a slnečnicové semienka, čerstvé kysnuté pečivo, mliečnu čokoládu…). Žlčníkové bolesti prichádzajú najčastejšie hodinu po jedle alebo v noci.

Závažný problém nastáva, ak sa kamene (cholesterolové, bilirubínové) dostanú do žlčovodu, ktorý zablokujú a spôsobia akútny zápal žlčníka (cholecystitídu). Prejavuje sa intenzívnou bolesťou v pravom podrebrí šíriacou sa do chrbta a pod pravú lopatku. Ďalšími  znakmi sú horúčka a zvracanie.