RAKOVINA je chronická choroba 1: PRÍČINY A MECHANIZMY VZNIKU RAKOVINY

PRÍČINY A MECHANIZMY VZNIKU RAKOVINY

Nádory vznikajú z nášho vlastného tkaniva. Existuje celý rad dôkazov, že každý nádor je vo všeobecnosti odvodený od jedinej bunky, ktorá sa dramaticky zmení po sérii genetických zmien (mutácií). Takáto bunka stráca presný tvar a hranice, prestáva plniť svoju funkciu v organizme, stáva sa menej citlivá na vonkajšie signály a môže sa začať nekontrolovane deliť. Nahromadenie mutácií v dôsledku genetickej nestability môže spôsobiť, že sa dcérska bunka stane necitlivou k vonkajším signálom.

Vznikajúca masa dcérskych buniek nielenže utláča a poškodzuje okolité zdravé tkanivo, ale môže prekonávať bariéry jednotlivých orgánov a metastázovať (kolonizovať vzdialené tkanivá). Nádor sa stáva zhubným (malígnym).

Čo ale vedie normálnu bunku k tomu, aby sa stala rakovinovou? Všetci vieme, že rakovina je nadmerné množenie buniek. Pre väčšinu z nás sú však procesy, ktoré ich k tomu vedú zahalené tajomstvom. Ich poznanie ale môže byť kľúčovou podmienkou úspechu prevencie a liečby.

Poznaj svojho nepriateľa a poznaj seba.
Potom aj keď sto vojen prepukne, ty stokrát zvíťazíš.
Sun-c′ (Umenie vojny)

AKO SA Z NORMÁLNEJ BUNKY STÁVA RAKOVINOVÁ

Pokúsime sa pochopiť základné charakterové rysy rakovinovej bunky, jej motiváciu k agresívnej expanzii a zabratiu územia okolitých tkanív a ich útlaku. Pochopíme, čo jej takéto správanie vlastne umožňuje a naopak, aké prekážky jej v tom môžu zabrániť.

EVOLÚCIA BUNKY

Bunka je základným stavebným kameňom života, a to od jednobunkovej baktérie až po mnohobunkové organizmy, ako je ten náš. Naše telo sa skladá z viac ako 60 000 miliárd buniek, z ktorých každá má svoje presne určené právomoci a povinnosti. Narušenie tohto poriadku môže viesť k vzniku a rozvoju rakoviny.

RAKOVINA
JE OCHORENIE BUNKY

Napriek svojej nepatrnej veľkosti (100μm) je bunka majstrovským dielom prírody, ktoré môžeme prirovnať k opevnenému mestu.

Bunka v sebe uchováva asi 25 000 rôznych zákonov, ktoré sú zapísané v bunkovej DNA pomocou 4 písmen (A,T,C a G).

Tie bunke nariaďujú, ako sa má správať, aby sa zabezpečil jej chod a ako má reagovať na zmeny v okolitom prostredí.

BIELKOVINY

pracovnou silou bunky, ktorá obstaráva väčšinu jej funkcií. Niektoré z nich (enzýmy) majú schopnosť pretvárať nepoužiteľné látky na látky potrebné pre prežitie bunky.

Niektoré enzýmy dokážu pozmeniť funkciu iných bielkovín, čím bunke umožňujú reagovať na zmeny v jej okolí a prispôsobiť sa im. A tu je veľmi dôležité, aby sa všetky procesy riadili správnymi a originálnymi zápismi v bunkovej DNA. Zlá interpretácia týchto zákonov môže viesť k narušeniu funkcie bunky. Rakovina je vždy dôsledkom chýb pri výrobe bielkovín, najmä enzýmov.

MITOCHONDRIE

energetickou centrálou bunky, ktorá zabezpečuje premenu energie z prijatej potravy na bunkovú energiu (ATP). Pri tejto premene sa ako palivo uplatňuje kyslík, ktorý sa v procese premeny mení na toxický odpad – voľný radikál. Ten môže spôsobiť poškodenie zápisu v bunkovej DNA a spustiť rakovinu.

MEMBRÁNA

je bunkový obal tvorený tukmi a bielkovinami, ktorý vytvára bariéru medzi bunkou a jej okolím. Funguje ako filter triediaci látky, ktoré môžu preniknúť do vnútra bunky a naopak z vnútra bunky do jej okolia.

Obsahuje bielkovinové receptory, ktoré zachytávajú chemické signály z krvného obehu a tieto informácie odovzdáva bunke, aby mohla reagovať na zmeny vo svojom okolí. Prípadná nesprávna informovanosť génov môže mať závažné dôsledky a viesť k vzniku rakoviny. Keď bunka nedokáže správne vyhodnotiť informácie o svojom okolí, začína jednať nezávisle na svojom okolí a usiluje o vlastné prežitie.

ŽIVOT BUNKY V KOLEKTÍVE

Každá bunka nášho tela je výsledkom evolúcie trvajúcej 3,5 miliárd rokov. V priebehu svojho vývoja sa učila čeliť mnohým nástrahám svojho okolia metódou pokus-omyl. V jej vnútri prebiehali zmeny zabezpečujúce jej prežitie.

Svoju prispôsobivosť zmenám okolia a schopnosť prežitia získala vďaka schopnosti meniť svoje vlastné gény (zákony vpísané v bunkovej DNA). Tieto gény teda nie sú nemenné a bunka ich dokáže meniť – dokáže mutovať. Táto mutácia je základom evolúcie, bez ktorej by sme tu vôbec neboli.

PREŽITIE ORGANIZMU NAD PREŽITÍM BUNKY

Pred 600 miliónmi rokov sa však bunky rozhodli zhlukovať a tvoriť mnohobunkové organizmy. Bunky v organizme si rozdelili úlohy a začali sa špecializovať. Prežitie organizmu tak dostalo prednosť pred prežitím jednotlivej bunky. Evolúcia a prispôsobenie sa zmenám prostredia nesmie škodiť ostatným bunkám organizmu.

Keď si uvedomíme, že naše telo pozostáva zo 60 000 miliárd buniek, musíme užasnúť nad dokonalým poriadkom riadiacim tak zložitý systém.

REBELUJÚCA BUNKA

Udržať poriadok v tak zložitom “spoločenstve” je veľmi ťažké. Akonáhle je bunka vystavená útoku z vonku (karcinogén, vírus, voľné radikály), môže si útok vysvetliť ako svoje ohrozenie a zmutovať svoje gény, aby prežila. Tieto útoky na bunky sú tak časté, že mnohé poškodené bunky zmutujú a zabudnú, že sú súčasťou organizmu. Existujú však zákony, ktoré organizmu umožňujú zmutované bunky včas odstrániť. Tieto zákony umožňujú zničiť zmutovanú bunku bez poškodenia okolitých buniek.

Zákon č.1: Zákaz množenia buniek.
Povolené iba ako náhrada za poškodenú bunku.
Zákon č.2: Zákaz prežitia bunky s poškodenou DNA.
V prípade závažného poškodenia je bunková smrť (apoptóza) povinná.

Niektoré bunky však zmutujú natoľko, že tieto pravidlá dokážu obísť a vytvoriť nádor. Bunka sa stáva rakovinovou, až keď si prestane v organizme plniť svoju úlohu a odmieta spoluprácu s okolitými bunkami organizmu. Takto zmutovaná bunka sa vracia k prapôvodným inštinktom. Má už iba jediný cieľ: vlastné prežitie a prežitie svojich potomkov.

VZNIK A VÝVOJ RAKOVINY

Zmutovanie bunky však ešte neznamená, že v organizme prepukla rakovina. K takémuto chovaniu bunky dochádza počas nášho života pomerne častoRakovinu treba vnímať ako postupný proces, ktorý sa po zlyhaní viacerých mechanizmov v našom tele vyvíja celé roky až desaťročia, kým sa objavia prvé príznaky. To nám umožňuje zasahovať vo viacerých fázach jej vývoja. Rôzne druhy rakoviny môžu mať rôzne spúšťacie faktory, ale ich ďalší vývoj možno popísať tromi štádiami: iniciácia – šírenie – progresia.

INICIÁCIA

je počiatočné (iniciálne) štádium. V tejto fáze bunky vystavené spúšťaču rakoviny (UV žiarenie, patogén, karcinogén) utrpia nenapraviteľnú škodu DNA a zmutujú.

Takto pozmenené bunky ešte nemožno klasifikovať ako rakovinové. No už majú potenciál tvoriť nádory, ak sa spúšťací faktor opakuje a pridruží sa faktor pre ich ďalšie množenie a šírenie. Tak sa rozvinú ďalšie mutácie, ktoré ich posunú k ďalšiemu štádiu.

ŠÍRENIE

iniciovaná bunka zmutuje natoľko, že si vyvinie schopnosť obísť pravidlá 1 a 2.

  1. Rakovinové bunky začnú uvoľňovať bielkoviny, ktoré im umožnia vzoprieť sa pravidlu 1 a rásť nezávisle na vonkajšej pomoci.
  2. Zároveň sa zbavujú tých bielkovín, ktoré im nariaďujú pravidlo 2 a vyhnú sa bunkovej smrti (apoptóze).

V oboch prípadoch mutácie bunky vedú k zmene funkcie bielkovín. Bunky začínajú bujnieť a stávajú sa nesmrteľnými. Je to však zložitý a dlhotrvajúci proces (od 1 do 40 rokov). Bunka totiž musí pokusy o mutáciu mnohokrát zopakovať, kým dosiahne úspech. V priebehu tohto procesu sú bunky veľmi zraniteľné a iba malému počtu z nich sa podarí dostať do ďalšieho štádia. V tejto zásadnej etape zohrávajú najdôležitejšiu úlohu hormóny, rastové faktory a voľné radikály.

Práve fáza šírenia poskytuje najširšiu škálu
možností pre prevenciu rakoviny,
pretože väčšinu pôsobich faktorov
vieme korigovať životným štýlom a stravovaním.

Mnohé látky v našej strave dokážu ovplyvniť túto fázu
a udržať budúci nádor v rannom štádiu.

Zmutované bunky, ktorým sa podarilo prekonať prvé dve etapy (iniciáciu a šírenie) sú už nebezpečné a v priebehu nasledujúcej etapy (progresie) budú ešte nebezpečnejšie.

PROGRESIA

v tomto štádiu nadobúda bunka pravú nezávislosť. A preto sa s rakovinou tak ťažko bojuje: bunka sa vracia k svojim prapôvodným inštinktom, bojuje o vlastné prežitie a prežitie svojich potomkov. Stáva sa v pravom slova zmysle zhubnou a začína infiltrovať okolité tkanivo a šíriť sa do vzdialenejších častí tela. V tomto štádiu má bunka niekoľko charakteristických vlastností:

  1. Nezávislý rast: bunka sa dokáže rozmnožovať aj bez chemických signálov z okolia.
  2. Nekontrolované delenie: bunka sa odmieta prestať deliť a utláča a prerastá bunky okolitého tkaniva.
  3. Odmietanie bunkovej smrti (apoptózy): bunka sa vyhýba apoptóze, ktorú jej nariaďujú bunky okolitého utláčaného tkaniva.
  4. Schopnosť angiogenézy: bunka si zabezpečí novotvorbu krvných ciev, čím si zabezpečí kyslík a živiny pre svoj ďalší rozmach.
  5. Nesmrteľnosť: po splnení týchto predpokladov je bunka nesmrteľná a schopná donekonečna sa množiť.
  6. Schopnosť dobývať a kolonizovať: bunka si postupne podmaňuje vzdialené tkanivá organizmu pomocou metastáz.

Snaha zničiť takúto bunku je snahou zničiť
životaschopnosť a prispôsobivosť vďaka ktorej sme vznikli.
Je to boj so silou, ktorá stála za zrodom a evolúciou života.

© DAO-INSTITUT

Pripravuje sa:
Rakovina je chronická choroba 2: Dostupné metódy liečby.
Rakovina je chronická choroba 3: Mechanizmy brániace vzniku rakoviny a naša strava.